Nikdy som avatarom nerozumela a tu je dôvod prečo…

Hneď pri mojom pohovore do firmy som dostala za úlohu vytvoriť krátky kurz, súčasťou ktorého bolo použitie avatara. Vtedy som si avatara spájala s modrou bytosťou z filmu, ktorý som nevidela.

Keď som prišla domov, zapla som internet a napísala dve slová: „e-learning“ a „avatar“. Z toho, čo som našla, som pochopila, že avatar pôsobí ako virtuálny sprievodca kurzom. Vyrobila som teda kurz, prihodila avatara a hotovo. Viac som nad ním nerozmýšľala.

Keď som sa však viac ponorila do tvoby kurzov a čítala som si novinky a odporúčania zo sveta e-learningu, tak asi v 70% návodov, ako tvoriť zaujímavé kurzy, som našla avatara.

Celkom som tomu nerozumela, pretože mne sa nikdy nepodarilo nájsť pre avatara (ako sprievodcu) v kurze miesto. Prišlo mi zbytočné, že k inštrukcii tam mám ešte človeka, ktorý mi hovorí: Klikni sem! Prečítaj si túto kapitolu! (Ako keby som mala na výber…) Výborne! (Prečo by mi malo záležať na tom, že nejaká virtuálna postavička, ktorú nepoznám a ani k nej nemám absolútne žiaden vzťah, ma pochváli alebo je sklamaná z môjho neúspechu?).

Čo sa hovorí o avataroch…

Argumenty, ktoré ľudia v návodoch písali boli napríklad:

  • Avatar vnesie do kurzu ľudskosť.
  • Avatar pôsobí ako zábavný prvok, a teda študentov viac zaujmete.
  • Štúdium je personalizované
  • Štúdie ukazujú, že ľudia reagujú pozitívne, keď v kurze vidia ľudskú bytosť.

Hmm. Štúdie? Naozaj? Tak som si opäť zapla internet a hľadala som, kde to celé začalo. Nejako to predsa muselo vzniknúť. Venovala som dobrých pár hodín tomu, že som prezerala odkazy, ktoré mi odporúčali avatarov, ale nikde som nenašla žiaden odkaz na zdroj tejto teórie.

Tým nechcem povedať, že spomínané články boli zlé – nie všetko potrebujete podporiť výskumom. Ani toto nie je vedecký článok. Niekedy vám stačia skúsenosti a pocit, že je to správne. Lenže práve pri avataroch som nevedela u seba nájsť skúsenosti, ktoré by mi potvrdili ich hodnotu. A takisto som nemala pocit, že ich použitie v kurze je správne.

Tak som k vyhľadávaniu doplnila slovo „research“ (výskum/štúdia). No opäť som nenašla nič, čo by avatarov v dnešnej podobe obhajovalo alebo odporúčalo. To, čo som našla boli výskumy, ktoré zistili, že avatari sú dobrí v nasledovných prípadoch:

  1. Keď sú inteligentní – teda vedia s nami komunikovať na relatívne inteligentnej úrovni a teda hľadanie informácií je pre nás jednoduchšie.
  2. Keď reagujú na nás a na to, čo robíme.
  3. Keď nám sprostredkovávajú nevyhnutnú vizuálnu informáciu na pochopenie emócií – teda keď chceme niekoho naučiť komunikovať, súčasťou komunikácie sú aj gestá a neverbálne prejavy – preto je najlepšie mať takýto ucelený obraz. Tu už však avatar neslúži ako sprievodca, ale ako model – ako náš partner v komunikácii. Toto sa v kurzoch využíva v rôznych modelových situáciách a scenároch. A v tomto kontexte s nimi prolém nemám.
  4. Ako naše zástupné symboly vo virtuálnom svete a podobne.

Vzhľad nie je dôležitý, interakcia áno

Z tohto som tak nejako pochopila, že to, čo hľadáme, je v podstate interakcia s človekom. A prečo nie? Veď tak sme vyrastali. Ak nás chce niekto niečo naučiť, tak okrem obsahu nám táto interakcia poskytuje nasledovné veci:

  1. Informáciu o relevantnosti – vieme, kto je človek, ktorý k nám hovorí. Aj v krátkej interakcii si vieme vytvoriť názor – veríme tomuto človeku alebo nie?
  2. Skutočnú vzájomnú interaktivitu – nie sme jediní iniciátori interakcie. Keď učiteľ položí otázku a vidí, že sa žiak trápi, skúsi to povedať inak, napovedať…
  3. Možnosť jednoducho sa dozvedieť viac – bolo by veľmi časovo náročné vytvoriť kurz, ktorý by obsahoval odpovede na všetky možné otázky. No živý človek povie ten základný odkaz a keď chceme, môžeme sa pýtať. Tak sa aj viac dozvieme.
  4. Personalizáciu obsahu – to, čo sa dozviem, je šité mne na mieru.
  5. Motiváciu – ak ma učí človek, na ktorého názore mi záleží, o to viac sa budem snažiť, aby som ho nesklamala. Takisto, keď vidím, že niekto je zapálený pre svoju vec, zapamätám si viac.

Ľudskosť, ktorú do kurzu môže avatar priniesť teda nie je v jeho ľudskej podobe. Je to v jeho interakcii s nami.

Z inteligentného spoločníka sa stala bábka

A čo sa za posledné roky stalo, pripomína hru Telefón. Na začiatku bol avatar inteligentná bytosť, ktorá vie s nami komunikovať na relatívne inteligentnej úrovni a reagovať na nás. Bol akýmsi pravým sprievodcom, ktorý vie promptne reagovať na vzniknutú situáciu a naviesť nás na správnu cestu. No postupne mu vždy niekto odobral nejakú schopnosť a jediné, čo z jeho ľudskosti zostalo, bola jeho ľudská podoba a schopnosť rozprávať (nie komunikovať, ale v zásade prečítať pripravený text). V podstate sme v kurzoch avatara zredukovali na čítača inštrukcií. No čítať vieme aj sami a celkom rýchlo.

Kedysi, keď boli technológie nové, ľudia im neverili a nevedeli s nimi narábať, mohol aj takýto avatar pomôcť. Slúžil ako hlas, ktorému rozumieme. Dnes už však prostredníka nepotrebujeme.

A tak avatar skôr len vytvára ilúziu, že vďaka nemu je kurz zaujímavejší, ľudskejší a študentom bližší. V tomto podľa mňa tkvie hlavné nebezpečenstvo avatarov v súčasnej podobe. Oni nie sú čarovný prvok, ktorý z kurzu zrazu urobí „bestseller“. To, na čom skutočne záleží, je samotný obsah. Ak ten nemá zmysel, ani 20 avatarov to nezmení…

P.S. Ak viete o nejakom výskume, ktorým avatari v e-learningu začali alebo ktorý podporuje ich prítomnosť, napíšte mi o tom do komentára. Rada sa dozviem viac. A možno prehodnotím svoj postoj…

P.P.S. Tu je niekoľko zdrojov, ktoré som našla. Tieto majú vo svojich zdrojoch ďalšie články a vedecké výskumy, keby vás to zaujímalo. Na vedecký výskum to však zďaleka nestačí:

Ak vás zaujíma digitálne vzdelávanie a chcete vedieť, kedy vyjde ďalší článok, prihláste sa na odber noviniek 🙂