Slovo gamifikácia evokuje hry. No aj keď tento pojem s hrami súvisí, neznamená to, že sa budú ľudia v práci namiesto učenia hrať.
Gamifikácia nie je hra? Tak čo to potom je?
Je to technika, ktorá využíva herné prvky a herný dizajn v nehernom kontexte – teda za iným účelom ako je samotné hranie hry. V našom prípade to bude za účelom vzdelávania.
Nerozumiem. Aký je medzi hrou a gamifikáciou rozdiel?
Hra je čokoľvek, čo ako hru poznáme – počítačové hry, hry na sociálnych sieťach, doskové hry, detské ihriskové hry, športové hry…
Hry hrávame kvôli tomu, aby sme sa nimi zabavili – cieľom je zábava.
Gamifikácia znamená, že herný dizajn a niektoré prvky hier – ako napríklad získavanie bodov, úrovne alebo odznaky – použijeme na to, aby sme vyriešili problém v našom reálnom živote.
Gamifikácia je použitá napríklad v týchto aplikáciách:
- Waze – navigačná aplikácia – cieľom gamifikácie je zlepšovanie informácií (čím viac ľudí používa Waze, tým presnejšie naviguje).
- Duolingo – učenie jazykov – v prípade jazykov je nutnosťou neustále opakovanie a na to je tu gamifikácia nastavená.
- Runkeeper – športová aplikácia – cieľom je podpora športovania (a zdravého životného štýlu), motivuje nás vykonávať šport častejšie.
- LinkedIn – sociálna sieť – gamifikácia je zapojená napríklad na vyplnenie profilu – čím viac údajov má LinkedIn, tým presnejšie vie vytvárať prepojenia, poskytovať služby a takisto zamerať reklamy.
Znamená to, že keď chcem niečo dosiahnuť v reálnom živote, klasické hry nie sú na to vhodné?
Nie. Aj klasické hry sú vhodné na učenie sa. Napríklad taký letecký či chirurgický simulátor.
Takéto hry sa nazývajú „vážne hry“ (serious games). Ide tam o to, aby sme sa naučili niečo, čo neskôr využijeme v našom živote. Ale ak chceme, môžeme ich hrať len pre zábavu.
Príklad jednoduchej náučnej hry si môžete vyskúšať aj na našej stránke:
Rozdiel oproti gamifikácii je, že sme ponorení v inom svete, v ktorom sa to učíme.
Gamifikácia, naopak, je nadstavba nášho sveta. Teda stále som vo vzdelávacom portáli. Stále viem, že sa učím jazyk alebo vypĺňam profil na nejakej sociálnej sieti. Len mám k tomu motiváciu v podobe herného dizajnu a herných prvkov.
Čo je to herný dizajn?
Herný dizajn hovorí o tom, ako pripraviť hru tak, aby sa ju človek hral dobrovoľne a rád sa k nej vracal. Súčasťou herného dizajnu je aj vizuálna stránka, ale predovšetkým nastavenie rôznych výziev, náročnosti, rozloženie prvkov, zjednodušenie ovládania atď. Správna hra nesmie byť príliš ľahká, ale ani príliš ťažká. Inak to ľudia vzdajú. Úlohou herného dizajnu je trafiť túto zlatú strednú cestu, ktorú psychológ Mihály Csíkszentmihályi nazýva „Flow“.
Ak sú naše schopnosti na vysokej úrovni, ale náročnosť úlohy je príliš nízka, prichádza nuda. Naopak, ak sú naše schopnosti nízke, ale máme náročnú úlohu, sme frustrovaní.
Už len to, že začneme rozmýšľať ako dizajnéri hier veľmi pomôže. To, že momentálne je vzdelávanie vnímané ako nutnosť, ovplyvňuje kvalitu výstupu. Veď bez ohľadu na to, ako to spravíme, ľudia kurz musia študovať. Herní dizajnéri takýto luxus nemajú. Ak chcú, aby sa hra predávala, musí byť zrozumiteľná, jednoducho ovládateľná a všetko, čo v nej je, musí dávať zmysel.
A čo sú herné prvky?
V rámci gamifikácie poznáme tri základné herné prvky (často označované skratkou PBL podľa anglických názvov):
- Body (Points)
- Odznaky (Badges)
- Rebríčky (Leaderboards)
Okrem nich existujú aj ďalšie herné prvky, akými sú úrovne, ukazovateľ progresu, výzvy, sociálna interakcia, odmeny atď. Pozrime sa, aké prvky obsahujú vyššie spomenuté aplikácie využívajúce gamifikáciu.
Príklad 1: Waze
V aplikácii Waze je hlavnou úlohou získavať body za to, že máme zapnutú aplikáciu, keď šoférujeme. Prípadne za nahlasovanie prekážok na cestách, ich validáciu atď. V podstate je cieľom čo najviac vylepšiť informácie, ktoré aplikácia má. Za získané body sa dostávam na vyššiu úroveň, ktorá ponúka aj nové možnosti – avatara, alebo funkcie.
Nájdeme tu aj niekoľko pohľadov na rebríček. Ak by sme sa totiž prihlásili do aplikácie teraz, pričom prvý používateľ má 14 524 bodov (a zbierajú sa po 1-2 bodoch), tak ho takmer nemáme šancu dobehnúť. To je demotivujúce. Presný opak toho, čo by mala gamifikácia dosiahnuť.
Preto sú tu aj iné rebríčky – vieme si pozrieť len našu krajinu alebo sa vieme pozrieť na získané body za týždeň – tam všetci začínajú s nulou. V takom prípade šancu na vedenie máme.
Príklad 2: Duolingo
Aplikácia Duolingo je určená na výučbu cudzích jazykov. Pri jazykoch je dôležité zapamätať si veľa slov. Takže cieľom gamifikácie je udržať používateľa v nepretržitom kontakte s novým jazykom. Na to nám slúži ukazovateľ počtu dní za sebou, kedy sme sa učili.
Ďalším dôležitým prvkom je rozčlenenie na malé časti, ktoré sú ľahko zvládnuteľné, či ukazovanie progresu.
Príklad 3: Runkeeper
Runkeeper je aplikácia na podporu športovania. Na obrázku vyššie je len časť gamifikácie, ktorá sa zameriava na samotného používateľa. Je tam niekoľko pohľadov na už absolvované športové aktivity – človek má dobrý pocit, keď vidí, čo všetko už vykonal. Porovnanie s aktivitami posledného týždňa by nás malo motivovať niečo spraviť aj teraz (nie vždy sa to podarí – ako napríklad v tomto prípade mne :))
Vidíme aj nedosiahnuté odznaky, ktoré sú zároveň návrhom na to, čo ešte môžeme skúsiť dosiahnuť.
V rámci gamifikácie v iných častiach aplikácie je aj sociálny element ako zdieľanie aktivít s priateľmi, rebríčky, výzvy na spoločné športovanie atď.
Príklad 4: Vyplnenie profilu na LinkedIn
To, ktoré herné prvky použijeme, závisí od konkrétneho zadania. Nemusíme použiť všetky, niekedy stačí len 1-2. Napr. pri vyplnení profilu na LinkedIn máme len ukazovateľ progresu (ktorý je založený na bodoch, ktoré nazbieram za jednotlivé vyplnené položky):
Ako môže vyzerať gamifikácia v e-learningových kurzoch?
E-learningový kurz môže byť gamifikovaný celý, ako v prípade vyššie spomenutých aplikácií – teda gamifikácia je súčasťou kurzu od začiatku do konca.
Alebo môžeme gamifikáciu aplikovať na časti kurzu. Podobne ako v prípade vyplnenia profilu na LinkedIn. Ďalšou, často používanou možnosťou je gamifikovaný kvíz:
Aj v takomto kvíze získavame body (rovnako, ako sa nám v teste počíta skóre). Ale okamžitá spätná väzba a prezentovanie otázok ako výzva, nie ako povinnosť, hneď na ľudí pôsobí trochu lepšie.
Kedy gamifikácia funguje?
Gamifikácia je výborná, keď potrebujeme, aby sa ľudia k niečomu vracali.
Môžeme ju použiť na získanie zručností, akými sú práca v systéme. Prípadne vďaka nej naučíme vedomosti častým opakovaním.
Gamifikácia, však, funguje aj v širšom kontexte. Nielen na úrovni jedného kurzu či aplikácie. Môžeme gamifikovať aj celú vzdelávaciu platformu s cieľom, aby sa ľudia vzdelávali v rôznych oblastiach. Takouto platformou je napríklad Netex Learning Cloud. Ale aj mnoho iných platforiem má v sebe zapracovaných aspoň zopár gamifikačných prvkov.
Kedy gamifikácia nefunguje?
Gamifikácia vyzerá ako dobrý spôsob motivácie. Nemôžeme však niekomu prikázať, aby bol motivovaný. Preto základným predpokladom je, že:
Účasť na gamifikácii musí byť dobrovoľná.
To znamená, že môžeme ľudí motivovať k tomu, že dostanú za zapojenie sa do „hry“ nejaké bonusy, alebo sa im odomknú ďalšie možnosti. Ale nesmieme spraviť to, že zapojenie sa bude nutnosť – napríklad, že budú body alebo odznaky predpokladom na splnenie pracovných cieľov, alebo budú súčasťou požiadaviek na pracovnú pozíciu. Alebo, že budú medzi sebou súťažiť tímy, pričom každý sa musí zapojiť.
Prečo je to tak? Veď každá pracovná pozícia má požiadavky, ktoré treba spĺňať.
Pretože potom sa „hra“, kde niečo chcem dosiahnuť, mení na povinnosť, kde niečo musím dosiahnuť. Takto si ľudia vypestujú ku gamifikovanému vzdelávaniu rovnaký odpor ako k bežným povinnostiam a sme tam, kde sme boli na začiatku.
Takisto:
Nerobme gamifikáciu len pre gamifikáciu.
Použitie gamifikácie by malo mať zmysel. Preto nemôžeme začať tým, že chceme spraviť gamifikované vzdelávanie. Naopak. Mali by sme najskôr začať rozmýšľať nad tým, čo chceme dosiahnuť. A v len prípade, že nám k tomu gamifikácia pomôže, použime ju.
Oplatí sa investovať do niečoho, čo ľudia nemusia používať?
To závisí od situácie. Dnes sú však informácie a zdroje dostupnejšie ako kedykoľvek predtým. Zároveň ľudia majú radi určitú autonómiu vo svojom pracovnom živote a uvedomujú si, že musia držať krok s touto rýchlou dobou. To všetko sú predpoklady na to, aby takúto už existujúcu motiváciu gamifikácia ešte viac podporila. Nebude to fungovať stopercentne, ale ak môžeme aspoň u väčšiny zamestnancov podporiť vzdelávanie, tak prečo to neskúsiť?
Kde sa dozviem o gamifikácii viac?
Ak nemáte problém s angličtinou, tak o gamifikácii je k dispozícii otvorený kurz na platforme Coursera: Gamification alebo si prečítajte knihu Gamification of Learning and Instruction, ktorú napísal Karl Kapp. Autor knihy sa dlhšie venuje gamifikácii a na internete nájdete od neho aj rôzne videá a články na túto tému.
Žiaľ, v slovenčine som veľa ucelených zdrojov nenašla a teda neviem žiadne ani odporučiť. Ak by ste vy vedeli o zdrojoch ku gamifikácii, ktoré viete odporučiť, podeľte sa o ne s nami v komentároch.
Ak sa vám článok páčil a chceli by ste vedieť, keď vyjde nový článok o digitálnom vzdelávaní, prihláste sa na odber noviniek blogu 😉
