Každý už určite počul nejaký ten vtip o šetrnosti Škótov. Ako obvykle, aj táto vlastnosť nám môže pomôcť tvoriť lepšie vzdelávanie (aj to digitálne).
Tento článok patrí do série, ktorú nazývam Dovolenkové lekcie. Pretože všade sa človek učí a najmä občasné stretnutia s inými kultúrami a prostrediami nás môžu inšpirovať, alebo nám pomôcť. Tieto „lekcie“ sú samozrejme na e-learnmedia BLOG-u obmedzené na témy týkajúce sa vzdelávania a digitálneho vzdelávania, ale človek sa môže od iných ľudí v skutočnosti naučiť oveľa viac.
Pred pár rokmi som bola na dovolenke v Škótsku, do ktorého každý rok zavíta obrovské množstvo turistov. Tomuto kvantu návštevníkov sú prispôsobené aj prehliadky ich hradov. Zriedka tu nájdete ľudského sprievodcu. Zvyčajne dostanete do ruky mapu s odporúčanou trasou, prípadne nahrávkou prehliadky, a môžete sa vydať objavovať celý komplex.
Informácie, ktoré sa na prvý pohľad dozviete, sú povrchné. Je to však úplne v poriadku. Získate celkový prehľad o tom, ako ľudia v danej dobe žili a aké významné udalosti mohli zažiť. Ak sa chcete dozvedieť viac, máte k dispozícii doplnkové informačné tabule, zaujímavé médiá alebo odkazy na iné externé zdroje.
Ale prečo sa bavíme o hradoch?
Prehliadka hradu je v podstate ako e-learning. Aj prehliadka aj kurz sú v podstate vizuálna prezentácia, ktorá má sprostredkovať informácie o konkrétnej téme (v tomto prípade o živote ľudí, ktorí kedysi žili, o historických udalostiach, umení, či architektúre). Jednotlivé miestnosti v hrade predstavujú obrazovky v kurze. Obsahujú náučné informácie podporené vizuálnou zložkou (v 3D). Navigujete sa sami podľa mapy (obsahu) a pohybujete sa tempom, ktoré vám vyhovuje. Interaktívne prvky (herci, rôzne úlohy a hry) sú ako interakcie v e-learningu, ktoré lepšie vťahujú študenta do deja.
Z čoho si môžeme brať príklad?
Škóti sa neboja použiť inovatívne metódy na to, aby nám povedali, ako to v minulosti vyzeralo. Neboja sa použiť umenie, aby spravili históriu populárnejšiou. A čo je hlavné, neboja sa, že to histórii uškodí.
Uvediem zopár konkrétnych príkladov:
Historický minifilm
Na hrade Urquhart sa prehliadka začína krátkym videom – inscenáciou, ktorá nám priblíži hlavných protagonistov v histórii hradu. Rozpovie, akú úlohu zohrávali v histórii hradu a kto môže za to, že bol nakoniec zničený. Nato video skončí, otvorí sa opona a za veľkými oknami vidíme hrad – jeho súčasnú podobu, ktorá je poznačená tým, čo sme práve videli. Teraz je na nás, aby sme sa vydali preskúmať pozostatky hradu.
Živí herci
V rámci prehliadky hradu Stirling sa nachádzajú ľudia v historických kostýmoch. Možete sa napríklad porozprávať s komornou, ktorá vám prezradí klebety, alebo povie niečo o zariadení izby. Iný historický obyvateľ vám porozpráva o tom, ako ľudia trávili svoj voľný čas a ukáže vám ako fungovalo historické športové náčinie.
Figuríny ako 3D rekonštrukcia hradného života
V spodných častiach hradu Stirling sa nachádzali hospodárske budovy a kuchyňa. Keď do nej prídete, akoby ste sa ocitli v jednom okamihu vytrhnutom z dávnych čias. Miestnosť je plná figurín, ktoré vám ukazujú, ako to mohlo kedysi vyzerať. Aj keď je miestnosť nehybná, vnímate zhon, ktorý tam panuje. Každý človek má svoju úlohu a svoju osobnosť, takže objavovanie rôznych detailov je pre vás zábavou.
Alternatívne vnímanie pre rôznych ľudí
V hlavnom meste Škótska – Edinburgh, sa nachádzajú aj korunovačné klenoty. Sú uskladnené v sklenej vitríne v slabo osvetlenej miestnosti. Pred touto miestnosťou je ich replika. Na prvý pohľad nie veľmi zaujímavá. Na druhý pohľad je však jasné, že táto replika má „ukázať“ ako vyzerali korunovačné klenoty aj slepým ľuďom.
Detské virtuálne svety
V mnohých hradoch sa nachádzali sprievodné atrakcie pre deti. Či už to boli panely, kde si mohli zahrať hru – samozrejme s historickou tematikou, alebo mohli hľadať nápovedy, prípadne si poskladali puzzle, nakreslili erb, hľadali konkrétneho panovníka a podobne.
Fotku týchto aktivít nemám, lebo som v tom čase nevedela, že ju budem potrebovať 😉
Prečo sú škótske hrady zaujímavé?
Hlavným dôvodom je podľa mňa správne zvolený cieľ prehliadky a správne vyhodnotená cieľová skupina.
V mnohých našich múzeách je história prezentovaná ako súhrn faktov a zbierka artefaktov. Ak navštívite zrúcaninu, môžete si napríklad prečítať (nie pozrieť), kde na nachádzal aký múr, bašta alebo barbakán. Prípadne, že úlomok pochádza z laténskej kultúry z roku XYZ… To je určite zaujímavé.
Pre archeológov.
No väčšine bežných návštevníkov to nič nehovorí. A tak sa pre mnohých návšteva hradu/zrúcaniny zredukuje len na pekný výlet v prírode alebo prechádzku po veľmi drahom sklade so starožitným nábytkom.
Naopak, Škóti si uvedomili, že cieľová skupina nie sú odborníci, ale laická verejnosť, ktorá sa po prehliadke nemusí odborníkom stať. A tomu prispôsobili svoju „rétoriku“.
A aký je cieľ? Asi zarobiť peniaze 😉 Ale ak by sme žili v mojom svete, tak úlohou histórie je, aby sme sa z nej poučili a neopakovali rovnaké chyby. Aby sme zistili, ako ľudia žili, a uvedomili si, nakoľko ich životy prispeli k tomu, ako žijeme dnes my. A možno, aby nás inšpirovali posúvať našu spoločnosť ešte ďalej.
Poznámka: Aby som nebola nespravodlivá k našim slovenským hradom – aj u nás vidieť posun v tomto smere. Napríklad na Bojnickom zámku sa môžete počas nočnej prehliadky dozvedieť viac o legendách, ktoré sa k nemu viažu. Aj Trenčiansky hrad má príjemnú prehliadku. Okrem toho tam nájdete expozíciu mýtických erbových tvorov (malú, ale pre mňa zaujímavú). Dlhoročnou slovenskou tradíciou sú letné sprievodné akcie na mnohých našich hradoch. Nie je to teda beznádejné, no dá sa ešte veľa vylepšovať.
A čo to znamená pre digitálne vzdelávanie?
Ako som na začiatku spomenula, je tu istá paralela medzi analógovou prehliadkou hradu a digitálnym kurzom. Je dôležité určiť si cieľ a cieľovú skupinu, a prezentáciu tomu prispôsobiť. Zároveň sa netreba báť požičať si dobré veci z iných odvetví – z kinematografie, reklamy, výtvarného umenia, literatúry, nových technológií a pod.
Dovolenková lekcia č.3: Čokoľvek, čo pomôže sprostredkovať vedomosti a zručnosti lepšie, sa ráta.
Možno to neušetrí čas a nervy nám, tvorcom digitálneho vzdelávania, ale rozhodne to ušetrí čas, nervy a najmä mentálnu kapacitu našich študentov. A ich je viac ako nás, tak keď už v duchu Škótov šetríme, týmto spôsobom ušetríme najviac 😉
A na úplný záver škótska ovca, lebo bez nej by to nebolo ono 🙂
Ak sa vám tento článok páči a chceli by ste vedieť, kedy vyjde aj iný článok týkajúci sa digitálneho vzdelávania, prihláste sa na odber noviniek blogu 🙂
