O neformálnom vzdelávaní sa hovorí už niekoľko desaťročí. No až teraz máme k dispozícii technológie, ktoré umožňujú jeho efektívne využitie.
Ako pripraviť lososa? Nie je nič jednoduchšie ako naťukať tieto tri slová do Google-u a okamžite dostanem odpoveď na svoju otázku. Je tesne pred obedom a mám doma základné ingrediencie. Vyberiem si spôsob, ktorý sa mi najviac pozdáva – je najrýchlejší ;). A o chvíľu ma čaká chutný obed. Uznávam, asi nie je ako z michellinskej reštaurácie, ale spĺňa moje štandardy chutného jedla.
A čo je dôležitejšie, nemusela som kvôli tomu navštíviť kurz varenia ani školenie prípravy rýb, nemusela som vytiahnuť kuchársku knihu, ani som nemusela stráviť niekoľko rokov v kulinárskej škole.
Mala som jednoduchú požiadavku: losos na obed. Okrem základných ingrediencií som potrebovala hlavne internet a odvahu (že ak sa to nepodarí, budem o chvíľu dlhšie hladná).
A toto neplatí len pri príprave obeda, je to tak skoro pri všetkom, čo som ešte nerobila. Prvý, koho sa opýtam, je Google. A prekvapivo má vždy kopu užitočných informácií.
Osobne internet považujem za najrýchlejší a najúčinnejší spôsob učenia sa, pretože má tieto dôležité veci:
- Motivácia
Hľadám to, pretože to chcem vedieť. Ja sa pýtam, ja som vyvinula iniciatívu. Motivácia je kľúčová pri prijímaní nových poznatkov. Je to polovica úspechu. - Zdroje
Viete koľko receptov na lososa je na internete? Taký losos s pomarančovou omáčkou napríklad. Nemám pomaranče? Tak idem ďalej. Je to na tejto stránke nezrozumiteľne vysvetlené? Idem ďalej.
Samozrejme tých odpovedí mám k dispozícií tisíce, ale s pomocou algoritmov vyhľadávačov, ktoré hodnotia relevantnosť výsledkov, to dnes pre väčšinu ľudí nepredstavuje zásadný problém. - Okamžitý prístup
Potrebujem odpoveď hneď teraz a hneď teraz ju aj nájdem. - Komunikácia
Neviem si rady? Opýtam sa. Často sú pri receptoch aj komentáre, ktoré mi povedia aký bol výsledok, s čím mali ľudia problém. S veľkou pravdepodobnosťou sa odpoveď na moju otázku nachádza v už existujúcich komentároch. Ak nie, môžem ju vysloviť ja – táto metóda niekedy dlhšie trvá, ale nie vždy sa otázka týka môjho nadchádzajúceho obeda 🙂
No a potom je to už len na mne. Musím to vyskúšať, resp. skúšať, kým sa to nenaučím.
Odborne sa tento veľmi jednoduchý spôsob nazýva neformálne vzdelávanie. Je to jeden z najrýchlejších a najefektívnejších spôsobov učenia. Okrem toho sa s ním ľudia denne stretávajú a sú naň zvyknutí. A ešte ich to baví 🙂
Napriek tomu v mnohých firmách pretrváva takmer striktné formálne vzdelávanie – povinné školenia, povinné kurzy a testy, a takmer žiadne zdroje pre získanie odpovede na otázky vo chvíli, keď ich práve potrebujem. Niet sa potom čomu diviť, že sa ľudia pri slove e-learning vydesia.
A áno – google samotný nie je odpoveďou pre každú inštitúciu. To však neznamená, že sa „google cesta“ nedá použiť. Je mnoho spôsobov, ako vytvoriť prostredie pre neformálne vzdelávanie aj v uzavretej sfére. Dať ľuďom jednoduchý prístup k čo najväčšiemu množstvu relevantných zdrojov a zabezpečiť, aby ich ľahko našli. Vytvoriť im prostredie, kde budú môcť sami prispievať svojimi znalosťami a skúsenosťami. A umožniť im spolu komunikovať a riešiť problémy.
Internet je dôkazom, že takto to funguje v bežnom živote. Neformálne vzdelávanie v ňom zvíťazilo prirodzeným výberom. Preto je len otázka času, kedy tento spôsob preváži nad formálnym vzdelávaním aj v organizáciách.
Aj vo vzdelávaní sa prejavuje Darwinovský prirodzený výber - zatiaľ vedie neformálne vzdelávanie
Som presvedceny, ze neformalne vzdelavanie vo firmach prevazuje nad formalnym. Len sa to tazko kvantifikuje. Ale keby dali admini report, kolkokrat zamestnanci zadali Google do prehliadaca, len by sme gulali ocami 😉
Btw Blogu zelam k narodeniu vela inspiracii a vernych citatelov.
Tak to je pravda. Už chýba len, aby bolo neformálne vzdelávanie svojou relevantnosťou postavené na úroveň formálnemu. Možno keby sa za kvantifikovateľnú jednotku považovali výsledky práce, tak by to šlo.
A ďakujeme 🙂
V prípade “neformálneho vzdelávania v uzavretej sfére” môže občas vznikať pochybnosť nad relevantnosťou existujúcich verejných zdrojov (=verejný vyhľadávač) pre konkrétnu spoločnosť. V takom prípade vždy môže vstúpiť do hry ešte interný kurátor obsahu, ktorý zabezpečí, že dostupné zdroje sú relevatné pre spoločnosť a teda netreba mať obavu, že by sa ľudia dostali k a používali obsah, ktorý by nebol v súlade so zámermi spoločnosti. Niekedy (pre mňa veľmi často) je totiž ten verejný google problematický v tom, že musím v rámci nájdených zdrojov aj tak ďalej hľadať a rozhodovať sa, ktorý zdroj je a nie je pre moje účely relevatný, v tom mne osobne zatiaľ algoritmy vyhľadávačov príliš nepomáhajú.