Na pohľad dva úplne odlišné svety spája jedna myšlienka.
Minulý rok som absolvovala víkendovú taliansku školu šermu s Petrom Vytopilom*.
Ako to už chodí v takejto škole, aj tu sme si ukázali a precvičili niekoľko veľmi užitočných techník. Kto by si bol pomyslel, že najdôležitejšou vecou, ktorú som si odtiaľ odniesla nebola nejaká skvelá finta, ale jednoduchá filozofia šermiarskeho majstra Gérarda Thibaulta. Ten vo svojej učebnici napísal niečo takéto: „Ak máte možnosť zasiahnuť súpera, urobte to. Ak máte možnosť zasiahnuť súpera aj za cenu porušenia môjho strehu (postoja), urobte to. S mojím strehom by to bolo lepšie, ale keď máte tú možnosť, neváhajte…“ a takto pokračoval asi na stranu, či dve.
Prečo je to také dôležité? Lebo týmto pripomínal svojim žiakom, aby nezabúdali na hlavný cieľ – smrť súpera (áno, je to kruté, ale taká bola vtedy doba). Techniky, ktoré učil, mali svoje opodstatnenie. Vznikli práve preto, aby sa im podarilo súpera zabiť. Nie preto, aby ich slepo dodržiavali.
A teda, ak by sa raz dostali do situácie, kde by sa mali rozhodnúť, či:
- dodržať predpísaný postoj a možno zasiahnuť súpera v ďalšom kroku,
- alebo porušiť predpísaný postoj a určite zasiahnuť súpera teraz,
aby sa rozhodli pre druhú možnosť. Vždy.
Majster Thibault hovoril z vlastnej skúsenosti. Sám sa zúčastnil množstva turnajov a zakaždým vyhral. A to je asi človek, od ktorého by ste sa chceli učiť, keby vám išlo o život. Teda aspoň ja určite.
Kým som sa tešila z tohto „objavu“, spomenula som si aj na svoju prácu. Konkrétne na to, koľkokrát sa mi stane, že mám peknú interakciu a rozmýšľam, kam do kurzu by sa hodila. Namiesto toho, aby som sa zamyslela, či ju vôbec v kurze treba a či pomôže dosiahnuť hlavný cieľ.
Alebo si lámem hlavu nad tým, ako všetky tie informácie, ktoré mám k dispozícii nejako logicky usporiadať. A vôbec sa nezamyslím nad tým, či sú to tie správne informácie, alebo či vôbec potrebujem všetky.
A takto sme všetci niekedy obmedzení šablónami, postupmi a zvykmi. A to nám zabráni pozrieť sa na to, čo je skutočne dôležité. A nie – teraz to nie je smrť súpera 🙂 Je to dosiahnutie vzdelávacích cieľov (nech to znie akokoľvek nudne).
Preto som si povedala, že sa skúsim riadiť týmito pravidlami:
- Na začiatku si definujem ciele kurzu.
- Pokúsim sa, aby všetko, čo do kurzu dávam slúžilo na dosiahnutie týchto cieľov – nič viac a nič menej.
- Raz za čas sa zastavím a opýtam sa, či to, čo teraz robím, naozaj pomôže tieto ciele dosiahnuť.
Nie je to nová, ani prevratná myšlienka, ale niekedy človek potrebuje svoj vlastný okamih osvietenia, aby pochopil, čo mu iní ľudia hovorili už dávno**.
*Mgr. Petr Vytopil sa venuje štúdiu starých majstrov a prečítal množstvo literatúry o šerme, ktorú za niekoľko storočí stihli napísať. Okrem toho sa aktívne šermu venuje, a teda má možnosť vyskúšať si, čo funguje priamo v praxi. Viac si môžete prečítať tu: Škola šermu Brno.
**Teória vzdelávacích cieľov je základom pre vyučovací proces. V e-learningu existuje technika, ktorá sa volá Action mapping, ktorá hovorí niečo podobné, no lepšie. Viac si môžete prečítať na stránkach jej autorky Cathy Moore tu: Action mapping.
Ak si chcete prečítať ďalší článok z podobného súdka, prihláste sa na odber nášho blogu 😉
